• Práce žiakov

      • Vždy buď sám sebou ♥

      • (ROZPRÁVKA)

        Kde bolo tam bolo, boli raz štyria kamaráti: líška Kmotrička, zajačik Skákačik, psíček Boríček a srnka Brnka. 
        Keď sa raz vybrala líška Kmotrička za srnkou Brnkou, zastavil ju cestou medveď Vedveď.                                         
         „Líštička Kmotrička, kdeže si sa vybrala?“ 
        „Ale nikde medvedík Vedvedík.“ Ale medveď jej neveril. A líška Kmotrička mu klamala. Ale líške Kmotričke to kamarát psíček Boríček kázal klamať. Ona si však povedala: „Ja poslúchať psíčka nebudem a poviem medveďovi pravdu!“ Lebo medveď Vedveď bol jej kamoš.  Líštičke Kmotričke to bolo smutné tajiť, tak mu to povedala: „No tak dobre medvedík Vedvedík, poviem ti to: idem k rybníčku a idem tam pre kamošku srnku Brnku. Ideš so mnou?“
        „No líštička Kmotrička, ty si zlatá, že si mi to povedala. Určite by mi to nikto iný nepovedal. Ty si moja najlepšia kamoška. Tak na ten rybník pôjdem s tebou, ak môžem.“ Potešil sa medvedík. 
        „Jasné,  že môžeš! Budeme aspoň viacerí, bude nám veselšie aj s tebou.“ 
        Medvedík sa pýta: „Ideme už líštička Kmotrička?“
        „Áno, medvedík Vedvedík.“
        O chvíľu vravia. „Aha, už sme tu! A tam je srnka Brnka! Poďme pre ňu. Ahoj srnka Brnka!!!!“ 
        „Ahoj. Zobrala si zo sebou aj kamoša medvedíka Vedvedíka.“ „Áno, zobrala bude nám veselšie, keď budeme viacerí.“
         „Tak si teda niečo zaspievajme.“ vraví Líška Kmotrička.“ 
        A už spievajú:
        /:/Ideme my do lesa spievame si krásne./:/
         takú pieseň najkrajšiu čo poznajú všetci.
         Ahojte všetci, pozdravujeme vás.
        A tak líška Kmotrička, medvedík Vedvedík a srnka Brnka si zaspievali. „Aha srnka Brnka a medvedík Vedvedík, už sme tu! Ahoj!“
        „Čaute!“  pozdravili sa zvieratká zajačik Skákačik a psíček Boríček.
        Ale psíček Boríček volá líštičku Kmotričku k nemu: „Kmotrička, poď sem!“ 
        „Áno Boríček, idem. Čo je Boríček?“
        „Prečo si sa zastavila pri medvedíkovi Vedvedíkovi ?“ pýta sa Boríček.
        „Veď  je to môj kamoš.“ odpovedala mu líštička. 
        „No a čo?“ vraví Boríček.
        „Bolo mi ľúto, nechať ho len tak.“
        „Hmm....“ premýšľa Boríček. „No dobre, Kmotrička prepáč.“ „A chcela som byť sama sebou, Boríček.“
        „Dobre si spravila, aspoň budeme viacerí. Poďme k zvieratkám.“ vraví Boríček. 
        „Áno, poďme.“ Potešila sa líštička Kmotrička.
        A už všetky zvieratká tancujú a spievajú.
        Líška Kmotrička so psíčkom Boríčkom pochopili, že je dobré byť sám sebou. A povedali to aj všetkým zvieratkám: zajačikovi Skákačikovi, srnke Brnke a medvedíkovi Vedvedíkovi. A všetky zvieratka sú už šťastné a veselé.

        autor: Júlia Šorecová
        IV. trieda

        • Malá rybka s veľkým snom

        • (rozprávka)

          "Je dobré byť sám sebou."

          Kde bolo tam bolo v hustom lese bola lúka a na tej lúke bolo celkom obyčajné jazierko, v ktorom žila malá rybka. Mala dvoch kamarátov orla a srnku. Rybka im závidela. Srnke závidela to, že môže behať po lese, orlovi zase, že môže lietať vysoko nad oblakmi. Raz keď rybka plávala po hladine, všimla si líšku a prihovorila sa jej. „Ahoj líška,“ povedala rybka. „Ahoj rybka,“ povedala líška. Rybka sa spýtala: „Líška vidíš tú perlu na dne jazierka?“ „Áno, je krásna,“ odpovedala líška. „A čo keby som ti ju dala? Musíš mi, ale priniesť sitko,“ navrhla rybka. „Dobre. Tu počkaj a hneď som naspäť,“ povedala líška. Rybka čakala a líška naozaj prišla aj so sitkom v pysku. „Ďakujem, ale ako si ho zohnala tak rýchlo?“ spýtala sa rybka. „Neďaleko je smetisko. Veď vieš, že ľudia majú veľa smetí,“ povedala líška. „Dobre tu máš perlu,“ povedala rybka. Potom zavolala srnku. „Ahoj srnka, pomôžeš mi s niečím prosím?“ spýtala sa rybka. „Ahoj rybka s radosťou ti pomôžem, ale s čím?“ odvetila srnka. „Vieš, že už dávno chcem behať po lese ako ty“. „Viem a prečo mi to hovoríš?“ čudovala sa srnka. „Lebo mi to pomôžeš splniť,“ usmiala sa rybka. „Naber vodu do sitka a s vodou aj mňa. Potom bež aj so mnou do lesa,“ povedala rybka. Srnka rybku poslúchla, nabrala vodu a bežala aj s rybkou do lesa. Bežala a bežala a rybka si ani neuvedomila, že voda vyteká zo sitka. Až keď počuli výstrel, srnka vystrašene zastala. Rybka si iba vtedy uvedomila, že už nemá vodu. Chcela srnke povedať, že má bežať domov, no srnka bežala domov aj tak. Zastala až pri jazierku a rýchlo rybku dala do vody. „Nič ti nie je?“ spýtala sa srnka. „Nič len som trochu suchá,“ povedala rybka. „To je super, že ti nič nie je. Ja idem rýchlo všetkým oznámiť, že nemajú opúšťať lúku.“ „Dobre,“ povedala rybka. Ale svojho sna sa nevzdala, zavolala si zase líšku. „Líška nechceš ešte jednu perlu?“ spýtala sa rybka. „Áno, čo ti mám doniesť?“ „Malý pohárik,“ odvetila rybka. „Dobre, počkaj tu.“ O chvíľu bola naspäť aj s pohárikom v pysku. Potom rybka zavolala orla, a povedala mu to isté, čo srnke. „Čiže pochopil si?“ spýtala sa ho. „Áno,“ povedal orol a nabral rybku s vodou a vyletel vysoko až nad oblaky. Rybka sa pozerala z výšky a užívala si to. Ale zrazu, čo sa stalo? Oproti nim letí druhý orol, nie z ich lúky. „Musíme pristáť na našej lúke, aby ťa nezjedol. Totiž nie je z našej lúky,“ povedal orol a rýchlo letel dole až zrazu rybka vypadla a padala dole. Jej kamarát ju však rýchlo chytil. Dal do jazierka, potom sa s ňou rozlúčil a šiel odohnať druhého orla. Rybka plávala a povedala to svojej mame. „No vidíš rybka,“ povedala jej mama. „Je dobré byť sám sebou, veď tu máš všetko. Riasy sú ako stromy a piesok na dne jazierka sa hmýri ako oblaky.“ A tak si malá rybka uvedomila, že je naozaj dobré byť sám sebou.

          autor: Kvetoslava Sopková
          IV. trieda